Mozog
Mozog (lat. encephalon ← z gr. enkefalon, en- v, kefalos hlava) je časť centrálneho nervového systému stavovcov. Nachádza sa v lebečnej dutine, ktorá ho ochraňuje. Hmotnosť mozgu dospelého človeka je približne 1 400 g. Skladá sa z vyše 12 miliárd neurónov a 50 miliárd podporných buniek.
V užšom zmysle sa mozgom rozumie len koncový mozog.
Stavba
Anatomicky sa mozog skladá z niekoľkých častí:
- predný mozog v širšom zmysle (veľký mozog v širšom zmysle; lat. prosencephalon):
- koncový mozog (predný mozog v užšom zmysle; veľký mozog v užšom zmysle; lat. telencephalon) : rozdelený na dve hemisféry
- medzimozog (lat. diencephalon),
- stredný mozog (lat. mesencephalon),
- zadný mozog v širšom zmysle:
- zadný mozog v užšom zmysle:
- mozoček (malý mozog; lat. cerebellum),
- Varolov most (lat. pons Varoli) a
- predĺžená miecha (lat. medulla oblongata), ktorá plynule prechádza do miechy.
- zadný mozog v užšom zmysle:
Zadný mozog v širšom zmysle a stredný mozog (okrem mozočka) tvoria tzv. mozgový kmeň. Inými slovami má teda mozog takéto zloženie:
- veľký mozog (v širšom zmysle)
- malý mozog (mozoček)
- mozgový kmeň
Z iného hľadiska mozog obsahuje najmä:
- sivú hmotu (mozgová a mozočková kôra, mozgové jadrá)
- bielu hmotu
- 4 komory (tzv. komorová sústava)
- mozgové cisterny
- subarachnoidálne priestory (podpavúčnicové priestory)
- cievy mozgu
- mozgovomiechový mok
Vývoj
Mozog sa vytvára z kraniálnej časti neurálnej trubice, kde vznikajú tri vzájomne prepojené rozšírenia:
- prosencephalon (gr. pro - pred, enkefalon - mozog) - základ pre predný mozog. V ďalšom vývoji sa rozdelí na:
- telencephalon (gr. telos - koniec) - koncový alebo veľký mozog
- diencephalon (gr. dia - medzi) - medzimozog
- mesencephalon (gr. mesos - stredný) - základ pre stredný mozog
- rhombencephalon (gr. rhombos - kosoštvorec) - základ pre zadný mozog. V ďalšom vývoji sa rozdelí na:
- metencephalon - (gr. met) - Varolov most a mozoček
- myelencephalon - (gr. myeolos - miecha) - základ predĺženej miechy
Dve hemisféry